Séria rozhovorov pokračuje, dnes Vám prinášame rozhovor s režisérom krátkeho filmu "The Bathtub" založenom na dialógoch - Sergi Martím.
Je tento film tvojím osobným príbehom? Čo ťa inšpirovalo?
Áno, jedného dňa som bol doma a volali mi - snažili sa mi predať životné poistenie. A nebol žiadny spôsob ako by ma nechali na pokoji. Tu sa zrodila myšlienka telefonickej konverzácie a prvý trojminútový komediálny scenár. Ale potom som si uvedomil, že je zábavné premýšľať o tom, kto by nikdy nechcel životné poistenie. A odpoveď na túto otázku ma priviedla k písaniu konečného scenára pre „The Bathtub“.
Prečo si si vybral dve miestnosti a jeden telefónny hovor na rozprávanie príbehu? Mali ste nejaké obmedzenia?
Nie, nemal som žiadne obmedzenia, pretože som nepotreboval nič iné, aby som tento príbeh vyrozprával. Rovnaká myšlienka ma už viedla k tomu, aby sme mali dve lokácie na natáčanie a telefónny hovor. Nemohlo to byť jednoduchšie.
Trailer:
Boli vaše lokácie postavené v štúdiu?
Najprv sme hľadali skutočné lokácie, ale rýchlo sme si uvedomili, že je nemožné nájsť veľkú kúpeľňu, aby sme v nej mohli bez problémov natáčať. Preto sme sa rozhodli postaviť dve scény na jednom mieste. A takisto, rozšíriac odpoveď na predchádzajúcu otázku, nemali sme žiadne obmedzenia. Tým, že sme mohli natáčať v štúdiu, sme mohli robiť zábery a pohyby, ktoré by boli v reálnych miestnostiach nemožné.
Aký bol váš rozpočet a na čo ste minuli peniaze?
Natáčanie nás stálo približne 7 500 eur. Postprodukcia vrátane zvuku, hudby a spracovania obrazu stála približne 1 500 eur. A myslím, že sme minuli približne 1 000 eur na distribúciu (teraz to určite musí byť dvojnásobok). Ale nakoniec sme mali asi 10 000 eur v konečnom rozpočte. Najdrahšou časťou bola bez pochýb filmová technika a vytvorenie a postavenie scén. Ale môžem povedať, že pre krátky film so všetkým, čo sme potrebovali, to bolo relatívne lacné. A navyše sa nám na festivaloch darilo veľmi dobre a získali sme viac ako dvojnásobok toho, čo nás to stálo.
Film, pre počet dialógov, by sa mohol hodiť aj ako divadelná hra. Neuvažoval si o adaptácii? Aký je tvoj vzťah k divadlu?
Vtipkovali sme o tom s hlavným hercom, Abelom Folkom. Vždy som hovoril, že divadelná hra by pokračovala po príbehu krátkeho filmu a videli by sme priateľstvo, ktoré vzniká medzi dvoma protagonistami, keď založia kníhkupectvo. Pred divadelnou hrou by sa mohol krátky film pustiť a ľudia by videli príbeh Ramona a Clare a nejaký príbeh spojený s knihami a láskou. Určite by sa suseda začala priateliť s Ramonom a Clara by mu pomohla, aby s ňou mohol chodiť. A zároveň by Clara ďalej študovala a vytvárala si kariéru spisovateľky s pomocou Ramona.
Mali ste nejaké problémy pri vytváraní filmu? Aká bola vaša najväčšia prekážka?
Pravda je, že sme problémy nemali. Hlavnou prekážkou, ako to vždy býva pri krátkych filmoch, je nájsť dátumy natáčania, ktoré vyhovujú všetkým. Hlavne hercom. Týždeň predtým sa vždy stane to isté a ľudia začnú odchádzať zo štábu, pretože je to príliš náročné. Ale nakoniec sa vždy všetko skončí dobre. V skutočnosti však moja veľká starosť pred natáčaním bola, že budem môcť natočiť scenár tak, ako som ho mal v hlave. Wow, výsledok dokonale odpovedal tomu, čo bolo na papieri.
Ktoré momenty vo filme považuješ za najvýznamnejšie alebo najsilnejšie?
Vždy sa mi páčili dva veľmi silné momenty, ktoré som písal a už vedel, že sa budú veľmi páčiť. Jeden z nich je, keď ju klame s knihou, hovorí jej, že je v poriadku, ale skutočne si to vymýšľa. Ona to nevie, ale my diváci vieme, že si dáva kúpeľ a nie je v kníhkupectve s knihou. A druhý samozrejme, je, keď zistíte v polovici filmu, prečo si dáva kúpeľ. Tento druhý zvrat vás núti prehodnotiť celý príbeh, ktorý ste videli doteraz.
Plánujete rozvinúť príbeh spomínaný vo filme - O dieťati, ktoré stratilo topánku?
Toto je dobrá otázka na diskusiu. Tento príbeh som napísal s kamarátkou v čase, keď sme robili videoklipy. A nakoniec sme nemohli urobiť video s topánkou z rôznych dôvodov. Keď som hľadal príbeh, ktorý by som vysvetlil Clare, napadlo ma to a zdalo sa mi to perfektné na ten moment. Tiež dúfam, že budem môcť nakrútiť videoklip spolu s mojou kamarátkou Pau.
Čo ste sa naučili pri vytváraní tohto filmu?
Že príbehy, ktoré vás motivujú, keď ich píšete, a ktoré vás nadchýnajú pri každom prečítaní scenára, aby ste na ňom pracovali, fungujú veľmi dobre na plátne. Emócie slov presahujú plátno, ak viete, ako to dobre urobiť. Zistil som, že odteraz chcem natáčať iba veci, ktorým naozaj verím. A tie, ktoré v divákoch vzbudzujú emócie a budú pre neho pohnutím. Len preto, že urobíte krátky film, divákovi sa to nemusí páčiť. Potrebujete prvky, ktoré vás motivujú a nadchnú. A musíte hľadať tieto prvky pri písaní a režírovaní. Inak nebudú existovať.
Pracujete na niečom ďalšom?
Áno, práve teraz mám scenár o prisťahovalcovi, ktorý zbiera surový materiál a pomáha slepej dáme, ktorú stretne na ulici jednej noci. Má určité spoločné prvky s „The Bathtub“, ale tiež istý čierny humor, ktorým sa odlišuje. Myslím, že je to dobrý doplnok, pretože ak sa mi ho podarí natočiť, ľudia si budú myslieť, že majú veľa spoločného, ale na konci zistia, že nie, že to je iný, oveľa komplexnejší príbeh.
Ďakujeme Sergi za tvoje odpovede a želáme ti mnoho úspechov v tvorbe!
Comentarios